Ján Wolfgang Kempelen Polytechnik, vynálezca. * 23.1.1734, Bratislava † 26.3.1804, Viedeň      Narodil sa 23. januára 1734 v Bratislave. Študoval filozofiu a právo v Győri a vo Viedni. Osobnostné kvality a znalosť siedmich rečí ho predurčili, aby zastával významné funkcie. Už krátko po skončení štúdií sa stal tajomníkom uhorskej dvorskej komory a ako tridsaťročného ho Mária Terézia menovala riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. V tejto funkcii zmodernizoval banské zariadenie a zaslúžil sa o vytvorenie lepších podmienok pre baníkov, čím sa zvýšila produktivita baní. V Banáte viedol boj proti zbojníckym bandám, neskôr zasa zabezpečoval sťahovanie univerzity z Trnavy do Budína (1777) a v 80. rokoch konal dozor nad rekonštrukciou budínskeho hradu i nad stavbou mestského divadla.      Kempelen sa vyznamenal aj ako priekopník nových myšlienok: počas pobytu v Banáte tu zaviedol pestovanie ľanu a postavil manufaktúru na súkno. Pre bratislavský hrad skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne postavil vodomet, v Bratislave vybudoval pontónový most a na Žitnom ostrove zavlažovacie zariadenie.      Najväčšiu slávu priniesli J. W. Kempelenovi mechanizmy a zariadenia, ktoré smelo môžeme označiť ako prielom v oblasti robotiky a umelej inteligencie. So svojím šachovým automatom precestoval celú Európu a porážal aj zdatných šachistov. Tajomstvo tejto hračky sa nikdy nepodarilo odhaliť. Hoci automat priniesol Kempelenovi slávu i peniaze, za najvýznamnejší jeho vynález sa dnes pokladá hovoriaci stroj. Hlasivky imitovala trubica, pľúca zasa mechy či gajdy a okrem toho mal stroj aj nosovú trubicu a ústa. Pri opise činnosti stroja sa Kempelen zaoberal mechanizmom ľudskej reči, rozborom hlasu, ale aj vznikom európskych jazykov a ich abecedou. V tieni týchto veľkých objavov čiastočne zostali vynálezy významné pre prax: prototyp umelých končatín a špeciálny písací stroj pre slepcov.      Zomrel 26. marca 1804 vo Viedni.