prof. Ing. Igor Kluvánek, CSc. Matematik. * 27.1.1931, Košice † 24.7.1993, Bratislava      Narodil sa 27. januára 1931 v Košiciach. Dnes už málokto vie, že I. Kluvánek nevyštudoval matematiku, ale inžinierstvo, vákuovú technológiu na Elektrotechnickej fakulte SVŠT. Už od r. 1952 pôsobil ako asistent Katedry matematiky SVŠT v Bratislave, kde zotrval do r. 1964. Napriek mladému veku sa stal čoskoro jednou z vedúcich postáv matematického diania v Bratislave, a to nielen po stránke vedeckej, ale aj spoločenskej. Takmer neuveriteľný je jeho prínos do učebnice Matematika I, II, ktorú napísal spolu s Ladislavom Mišíkom a Markom Švecom. Táto učebnica znamenala prelom vo vyučovaní matematiky na čs. technikách.      V tých rokoch bol tiež dušou niekoľkých vedeckých seminárov. Bol autorom prvých prác na Slovensku venovaných teórii miery a integrálu a zároveň bol ústrednou postavou úsilí smerujúcich k aplikáciám. Bol tiež jedným z prvých slovenských matematikov, ktorí získali medzinárodné úspechy. Obrovský kus práce vykonal ako výkonný redaktor Matematicko-fyzikálneho časopisu SAV. Tejto funkcii nasadil vysoké kritériá a spolu so Štefanom Schwarzom sa pričinil o vytvorenie dobrého matematického časopisu u nás.      Jeho organizátorské a koncepčné schopnosti sa ešte plnšie uplatnili na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Čoskoro sa stal spolutvorcom modernej koncepcie výuky matematikov a magnetom priťahujúcim do Košíc ďalších nádejných, nadaných matematikov ako aj osobnosti z iných vedných odborov.      Charakteristickou črtou jeho prác je jasná motivácia, odvaha púšťať sa do dôležitých, aj keď niekedy ťažkých problémov, ale aj elegancia, jasná línia riešenia, schopnosť vystihnúť podstatu riešeného problému. V tomto ohľade bol náročný na seba i svojich žiakov, ktorých vychoval neúrekom doma i v zahraničí.      V živote Igora Kluvánka hralo nemenej dôležitú, ba kľúčovú úlohu pedagogické pôsobenie, keď bolo v neustálej interakcii s aktivitou vedeckou a odbornou. Možno hovoriť o 4 etapách.      Prvú tvorí pôsobenie na Slovenskej vysokej škole technickej v rokoch 1952–1964, kde externe prednášal ešte aj v šk. r. 1964/65. Tu spoluvytváral koncepciu kodifikovanú neskôr v už spomínanej učebnici. Zároveň založil a viedol seminár z teórie informácie, ktorého pendantom bola potom Kluvánkom na EF SVŠT zavedená prednáška z teórie informácie. Táto Kluvánkom koncipovaná prednáška prežila aj jeho odchod z Bratislavy a na dlhé roky patrila medzi svetlé stránky vyučovania na EF SVŠT. Podobnú úlohu zohral I. Kluvánek v seminári z funkcionálnej analýzy, keď potom uviedol tento predmet ako prvý do života na vtedajšej Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Takisto zaviedol prvú modernú prednášku z teórie pravdepodobnosti na Univerzite Komenského.      Druhú etapu tvorí košické obdobie (1964–1967), pomerne krátke, ale o to významnejšie, veď sa tu formovalo druhé, veľmi výrazné matematické centrum na Slovensku. Plody tohto obdobia možno zbierať dodnes. Z mnohostrannej aktivity spomeňme aspoň dve stránky: Kluvánkovu koncepciu vyučovania matematickej analýzy a jeho pôsobenie v Matematickej olympiáde. Toto pritiahlo k matematike mnoho talentov a zároveň nám zanechalo cennú pamiatku vo forme k nižočky Bukovský, Kluvánek: Dirichletov princíp.      V tretej etape Igor Kluvánek zišiel z bezprostredného dohľadu. Pôsobil na Flinders University v Adelaide (1967–1986) a zároveň bol ako hosťujúci profesor na viacerých univerzitách v USA, r esp. v Nemecku. V osemdesiatych rokoch napísal tiež viacdielnu učebnicu, ktorej zlomok vyšiel v r. 1991 v preklade aj u nás v podobe skrípt.      Po návrate domov bol v r. 1991 vymenovaný za profesora aj u nás (docentom sa stal r. 1965, kandidátom vied bol od r. 1962 – málokto vie, že na obhajobu musel čakať rok kvôli svoju náboženskému presvedčeniu). Od r. 1990 prednášal postupne na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského, na VŠDS v Žiline a na Stavebnej fakulte STU.      Igor Kluvánek bol široko rozhľadeným matematikom. Systematicky sa venoval filozofii a teológii, istý čas dokonca profesionálne. Bol zásadový a nekompromisný. Zásadne odmietal hodnotenie vedeckého pracovníka podľa číselných kritérií. Tvrdil tiež a dokladal to príkladmi, že slovenčina je pre matematiku vhodnejší jazyk ako angličtina.      Zomrel 24. júla 1993 v Bratislave.