Anton Adalbert Bresztyenszky Matematik, autor učebníc. * 5.8.1786, Nitrianske Pravno † 15.2.1851, Tihany (Maďarsko)       Narodil sa 5. augusta 1786 v Nitrianskom Pravne. Pochádzal zo zemianskeho rodu pôvodom z Briestenného. Po gymnaziálnych štúdiách v Prievidzi a v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) vstúpil r. 1803 do benediktínskeho rádu. Filozofický kurz absolvoval v Rábe (Győr), teologické štúdiá v Pannonhalme, r. 1810 ho vysvätili za kňaza. V r. 1810–1838 bol profesorom matematiky a fyziky na rádovom gymnáziu, resp. kráľovskej akadémii v Rábe, r. 1813 získal doktorát filozofie na peštianskej univerzite a od r. 1838 bol vymenovaný za opáta rádového domu v Tihanyi. Na tomto poste pôsobil až do svojej smrti. Zaslúžil sa o zveľaďovanie opátstva a o rozvoj Balatonfüredu ako kúpeľného centra na Balatone. Zaujala ho aj myšlienka chovu hodvábnika morušového a za týmto účelom dal v okolí opátstva vysadiť veľa moruší. Napísal niekoľko dobrých učebníc matematiky pre gymnáziá, resp. kráľovské akadémie a knižne vydal aj svoje prednášky z aplikovanej matematiky (mechaniky) na akadémii v Rábe. Do dejín matematiky v Uhorsku za zapísal najmä svojou terminologickou štúdiou (Tudományos Gyüjtemény, 1823), v ktorej zhromaždil vtedy známe maďarské odborné výrazy z matematiky, pritom mnohé z nich upravil a doplnil. V štúdii upozornil aj na potrebu zjednotenia a dotvorenia vtedy ešte neustálenej maďarskej matematickej terminológie a uverejnil aj výzvu v tomto smere. Jeho štúdia a učebnice, v ktorých uvádza aj maďarské ekvivalenty k latinským výrazom, sa stali jedným z hlavných prameňov prvého maďarského matematického terminologického slovníka (Mathematikai müszótár Budín 1834) vydaného Maďarskou akadémiou vied. Za terminologickú a učebnicovú tvorbu ho v r. 1836 zvolili za člena korešpondenta MAV.      Zomrel 15. februára 1851 v Tihany (Maďarsko).