prof. RNDr. Ján Vanovič Fyzik. * 17.1.1907, Martin † 25.2.1973, Bratislava      Narodil sa 17. januára 1907 v Martine. V rodisku skončil stredoškolské štúdiá v r. 1926. V školskom roku 1926/27 študuje na Českej vysokej škole technickej v Brne. Tu skoro spoznáva, že vlastným predmetom jeho záujmu je fyzika, a preto v rokoch 1927–1931 študuje matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, kde štúdiá zavŕšil štátnymi skúškami v r. 1931.      Postupne v rokoch 1933–1944 pôsobil na bratislavských gymnáziách. V r. 1936 prof. Teissler, vedúci Ústavu lekárskej fyziky na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, mu umožnil vedecky pracovať. Venoval sa problematike spriahnutých kyvadiel. V r. 1938 bol promovaný za doktora prírodných vied (RNDr.) na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. V tom istom roku napísal úspešnú učebnicu Geometria pre IV. triedu gymnázia. Svoje pedagogické schopnosti uplatňuje v r. 1941, keď napísal Fyziku pre VII. triedu slovenských gymnázií a pre učiteľské akadémie a v r. 1942 Fyziku pre VIII. triedu slovenských gymnázií a pre učiteľské akadémie. V oboch používa pomerne náročný matematický aparát. Ich kvalitu potvrdzujú nové vydania v r. 1947 a 1949. V začiatočných rokoch Pedagogickej fakulty SU pre nedostatok inej literatúry poskytovali významnú výpomoc aj pre túto fakultu. Neskôr už ako vysokoškolský profesor vedie kolektív autorov pri vydaní Učebnice fyziky pre 2. ročník SVŠ, ktorá vyšla s celoštátnou pôsobnosťou v češtine aj v slovenčine v roku 1966 a aj v r. 1968 a 1972. Napísal tiež dodatok učebnice fyziky pre gymnáziá Teória relativity.      R. 1941 ako honorovaný docent prednášal astronómiu na Slovenskej vysokej škole technickej a matematiku na Vysokej škole ekonomickej.      Počas SNP i po oslobodení pracoval na Povereníctve SNR pre školstvo a osvetu ako prednosta 2. odboru – starostlivosť o stredné školy.      Od r. 1947 prednáša na novovzniknutej Pedagogickej fakulte SU. V r. 1948 sa stal vedúcim Fyzikálneho ústavu tejto fakulty, menovaný bol za profesora a súčasne prednášal aj na Prírodovedeckej fakulte. Mnohí slovenskí učitelia fyziky si radi spomínajú na to, že učebnú látku všetkých 6 semestrov štúdia na Pedagogickej fakulte prednášal sám prof. Vanovič.      Po r. 1953 prechádza na novovytvorenú Vysokú školu pedagogickú ako dekan Fakulty prírodných vied. Naďalej však pôsobí prednáškovou činnosťou aj na Univerzite.      Po zrušení Vysokej školy pedagogickej v r. 1959 prof. Vanovič prešiel na Katedru fyziky Prírodovedeckej fakulty UK a v r. 1961 na novovytvorenú Katedru jadrovej fyziky UK, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti.      Okrem učebníc napísal učebné texty: z experimentálnej fyziky, z teórie elektromagnetického poľa, teórie relativity, astronómie, didaktiky fyziky, z atómovej a jadrovej fyziky. V posledných rokoch pracoval na vysokoškolskej učebnici Atómová fyzika. Dokončili ju jeho žiaci a vydali ju v r. 1980.      Okrem organizačnej a pedagogickej práce vyvíjal aj rozsiahlu činno sť vedeckú, najmä v oblasti modernizácie vyučovania fyziky aj s jej aplikáciami na stredoškolské kurzy. Táto činnosť zapadala do rámca úlohy štátneho plánu výskumu, ktorej bol koordinátorom.      Súpis vedeckých prác prof. Vanoviča prekračuje číslo 20. Okrem toho napísal vyše 70 odborných a vedecko-populárnych článkov. Bo l činný v rozhlase i v televízii.      Významná je aj jeho činnosť v rôznych organizáciách a komisiách. Bol členom v niekoľkých redakčných radách a edičných komisiách. Členom JČSMF bol od r. 1928. Bol zakladateľom a prvým predsedom Fyzikálnej pedagogickej sekcie JSMF(1969–1972). Zastával funkciu predsedu JSMF a podpredsedu JČSMF. Vykonával funkciu podpredsedu Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV. Bol expertom fyziky Onkologického ústavu, expert fyziky v Ústave pre výskum rúd v Bratislave. V Socialistickej akadémii bol členom od r. 1958 a vykonával funkcie v predsedníctve. Bol členom Slovenskej a Československej mierovej rady.      Na poslednom svojom pracovisku – na Katedre jadrovej fyziky pracoval 12 rokov. Významne prispieval k jej rozvoju a bol nezištným radcom a pomocníkom pri odbornom i kvalifikačnom raste jednotlivých jej pracovníkov a účinne sa podieľal na výchove a pri kvalifikačnom pokračovaní mladých fyzikov vôbec.      Z mnohých vyznamenaní, ktoré prof. Vanovič dostal, spomenieme aspoň tieto: V r. 1947 Rad SNP 2. triedy, r. 1962 Vyznamenanie Za vynikajúcu pedagogickú prácu, r. 1972 zlatú medailu UK. Zjazd JSMF mu v r. 1972 udelil vyznamenanie Čestný člen.      Väčšina pracovníkov vo fyzike na Slovensku k menu profesora Vanoviča úprimne priraďuje prívlastky: vynikajúci vysokoškolský učiteľ, zanietený vedecký pracovník vo fyzike a význačný popularizátor vedy.      Zomrel náhle 25. februára 1973 v Bratislave.