Daniel Fröhlich Matematik, astronóm, geograf. * 1595, Ľubica pri Kežmarku † 24.4.1648, Levoča      Narodil sa v r. 1595 v Ľubici pri Kežmarku. Vo Frankfurte nad Odrou študoval matematiku, geografiu, medicínu a históriu (od 1617). Potom precestoval skoro celú Európu a od r. 1627 pokračoval v štúdiu na univerzite vo Wittenbergu. Napokon sa po 12 rokoch vrátil do Kežmarku. Tu pôsobil ako súkromný učiteľ matematiky a dejepisu. Živil sa však vydávaním kalendárov.      Fröhlichove kalendáre vychádzali v r. 1623–1650 každoročne v latinčine a maďarčine, občas aj v nemčine a slovenčine. Okrem praktických poznatkov, ako boli dátumy trhov, obsahovali fundované state o praktickej matematike a astronómii, za čo si Fröhlich vyslúžil od panovníka Ferdinanda III. titul cisársky a kráľovský matematik.      Významný je Fröhlichov spis Anatomae revolutionibus mundanae čiže Výklad otáčania Zeme (Levoča, 1632). V čase procesu proti Galileovi Galileimu ako prvý v Uhorsku obhajoval zväčša vedeckými argumentmi názor, že Zem sa otáča. Predstavoval si, že okolo osi prechádzajúcej jej stredom a pólmi Zem rotuje ako priklincovaná vrtuľa. Anticipoval princípy zákona všeobecnej gravitácie a relatívnosť pohybu. Ten vysvetľoval metafyzicky – dušou kozmu je svetový duch, ktorý uvádza všetko do pohybu.      V diele Medulla geographiae čiže Príručka praktického zemepisu (Bardejov, 1639) po rokoch opísal svoj výstup na „najvyššie končiare Tatier“ (1615). V čase, keď sa zväčša prezentovali špekulácie vyčítané z kníh, uverejňuje výsledky vlastných pozorovaní, teda sa správa ako moderný prírodovedec. Napríklad opísal, ako sa pri výstupe s výškou mení tlak vzduchu a jeho hustota. V r. 1644 uverejnil Vodidlo pútnika (Cynosura viatorum), čo bol encyklopedický sprievodca a kultúrny lexikon, ktorý mal slúžiť nielen ako pomocník pri cestách do cudziny, ale aj ako zdroj zábavy a poučenia.      Zomrel 24. apríla 1648 v Levoči.