prof. RNDr. Vilém Kunzl Experimentálny fyzik. * 25.4.1906, Plzeň † 24.9.1980, Praha      Narodil sa 25. apríla 1906 v Plzni. Po maturite na I. českej reálke v Plzni v roku 1924 Vilém Kunzl odišiel študovať na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity. Už v treťom ročníku štúdia začal pracovať u Václava Dolejška, ktorý v tom čase patril medzi popredných európskych spektroskopistov. Vysokoškolské štúdium V. Kunzl ukončil v r. 1930 obhajobou doktorskej dizertácie a získal titul RNDr. V r. 1930 nastúpil ako nehonorovaný asistent spektroskopického oddelenia, ktoré viedol V. Dolejšek a ktoré bolo v tom čase súčasťou Chemického ústavu Karlovej univerzity, vedeného prof. Heyrovským. Obdobie, keď bol nehonorovaným asistentom, bolo pre V. Kunzla veľmi plodné, lebo len v roku 1932 uverejnil buď sám alebo so spoluautormi 5 pôvodných vedeckých prác a do roku 1934 ďalších 5. Ako nehonorovaný asistent pôsobil až do r. 1936, keď sa stal honorovaným asistentom Spektroskopického ústavu (osamostatnil sa v r. 1932). Pri habilitačnom pokračovaní jeho vedeckú spôsobilosť posudzovali takí renomovaní odborníci ako Max von Laue, Friedrich Paschen a prof. Fajans z Nemecka, ako aj profesori Trillat a Dauviller z Francúzska. Všetci vysoko hodnotili predložené práce, v ktorých sa podľa nich dr. Kunzl osvedčil nielen ako vynikajúci experimentátor (napríklad spolu s Dolejškom upravili iónovú trubicu tak, aby bola zdrojom optických i röntgenových spektier a okrem toho Kunzl zaviedol novú klasifikáciu absorpčných čiar), ale i fyzik schopný teoreticky interpretovať získané výsledky. Za najvýznamnejší úspech pokladali potvrdenie existencie spektrálnej N-série u uránu, tória a bizmutu. Pôvodne ich objavil už v roku 1922 V. Dolejšek, ale niektorí autori tieto výsledky spochybňovali. Vilém Kunzl nielen dokázal, že pravdu má jeho učiteľ, ale vysvetlil pramene rozporov medzi Dolejškom a jeho oponentmi. V sérii prác s J. Slavíkom sa V. Kunzl zasa predstavil ako technicky dôvtipný fyzik: navrhol metódu plynulého regulovateľného vpúšťania plynu do vákuového systému mikroskopickou trhlinou, ktorá priniesla viaceré netriviálne výsledky.      V roku 1939 dr. Kunzl absolvoval polročný študijný pobyt vo Fyzikálnom ústave parížskej Sorbonny u prof. A. Cottona.      Krátko po návrate z Paríža bol V. Kunzl po uzavretí českých vysokých škôl nútený odísť z univerzity a väčšinu obdobia tzv. protektorátu pracoval v Letecko-technickom skúšobnom ústave v Prahe-Letňanoch.      Po skončení druhej svetovej vojny sa doc. dr. Vilém Kunzl vrátil na svoju alma mater ako asistent. Prednášal tu atómovú fyziku, pre farmaceutov konal prednášku Úvod do experimentálnej fyziky a pre odborníkov Systematika spektier a stavba atómu, viedol praktikum z prednáškových pokusov, spektroskopické praktikum a praktikum z vákuovej techniky. Keďže nebolo možné obnoviť činnosť Spektrálneho ústavu, lebo všetko zariadenie sa zničilo a navyše prof. Dolejšek zahynul v koncentračnom tábore, V. Kunzl si musel zvoliť nový odbor – vybral si fyziku vákua.      Prof. Ilkovičovi podarilo sa získať doc. dr. Kunzla do Bratislavy. Vilém Kunzl nastúpil 3. 2. 1948 na Prírodovedeckú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave ako mimoriadny profesor experimentálnej fyziky a prednosta Fyzikálneho ústavu. PF SU mala konečne „svojho“ profesora fyziky, naslovovzatého odborníka európskeho formátu. V& nbsp;Bratislave prof. Kunzl konal prednášky Kinetická teória hmoty, Model atómu a systematika atómových spektier, Úvod do atómovej fyziky, Experimentálna fyzika a ďalšie, viedol špeciálne praktikum elektrotechnické, röntgenospektroskopické, praktikum z atómovej fyz iky i vákuovej fyziky. Okrem toho viedol mladých asistentov ako školiteľ, zariaďoval nové budovy Fyzikálneho ústavu, budoval knižnicu atď. Nečudo, že enormné fyzické i psychické zaťaženie vyústilo do zdravotných problémov. Navyše po celý čas prof. Kunzl do Bratislavy dochádzal. Narastajúce problémy napokon vyriešil odchodom z Bratislavy v roku 1953.      Na pražskej univerzite v tom čase vznikla samostatná Matematicko-fyzikálna fakulta. Prof. Kunzl sa stal vedúcim Katedry vysokej frekvencie a vákuovej techniky. Prednášal hlavne Fyzikálne základy vákuovej techniky a výboje v plynoch. Maximálne sa zaslúžil o vybudovanie nového areálu Matematicko-fyzikálnej fakulty KU v Prahe-Tróji, hlavne v rokoch 1966–1971 vo funkcii prodekana MFF KU pre výstavbu. Pracoval tiež v ústrednej fyzikálnej komisii JČSMF, ktorú viedol do r. 1966 a z ktorej krátko nato vznikla Fyzikálna vedecká sekcia JČSMF.      Hoci v r. 1971 prof. Kunzl odišiel do dôchodku, ešte do konca roku 1974 pracoval na „svojej“ katedre.      Prof. Vilém Kunzl nepochybne patril medzi popredných československých experimentálnych fyzikov. Hoci vo vedeckej práci Vilém Kunzl patril skôr k pokračovateľom, v organizovaní vedeckého života a vysokoškolskej fyziky na Slovensku a neskôr i v Čechách patril k pokoleniu priekopníkov. V Bratislave nadviazal na zakladateľské úsilie prof. Ilkoviča a zaslúžil sa o to, že Fyzikálny ústav Prírodovedeckej fakulty sa etabloval ako samostatné fyzikálne pracovisko. Okrem toho vychoval desiatky nových odborníkov v rôznych oblastiach fyziky. V Bratislave i v Prahe si tiež vychoval nástupcov, ktorí sa zaslúžili o ďalšie zveľadenie slovenskej i českej fyziky.      Zomrel 24. septembra 1980 v Prahe.