Michal Lipsicz Filozof, matematik. * 19.9.1703, Mosonmagyaróvár (Maďarsko) † 23.8.1766, Győr (Maďarsko)      Narodil sa 19. septembra 1703 v Mosonmagyaróvári. Do jezuitskej rehole vstúpil v r. 1720, vysokoškolské štúdiá absolvoval vo Viedni a Grazi, získal doktorát filozofie i teológie. Spočiatku vyučoval na gymnáziách v Győri a Kluži, potom bol profesorom na univerzite v Košiciach (1737–1741), resp. v Trnave (1742–1745, 1748–1749), prednášal matematiku, fyziku, filozofiu a teológiu. Neskôr sa venoval najmä výuke teológie na rôznych jezuitských školách (Eger, Budín, Záhreb, Šopron, Győr) a bol kazateľom v Šoproni. Zomrel ako prefekt a riaditeľ konviktu v Győri. Publikačne najplodnejšie bolo jeho pôsobenie v Košiciach, vtedy vydal svoju algebru – prvú učebnicu tohto predmetu na Slovensku aj v Uhorsku (Košice 1738), filozoficko-fyzikálnu rozpravu Statica... a ďalšiu astronomicko-kozmologickú prácu. Bol prvým autorom u nás, ktorý na pôde neoscholastiky sa venoval aj Descartesovmu a Newtonovmu učeniu. Kým v otázkach kinematiky, zväčša aj dynamiky sa prikláňal k Newtonovi, gravitáciu vysvetľoval v súlade s Descartesom ako tlak čiastočiek éteru. V svojej astronomickej práci už jednoznačne zamieta Ptolemaiov systém, Kopernikov však prijíma len ako hypotézu a prikláňa sa ku „kompromisu“ Tycha Braheho.      Zomrel 23. augusta 1766 v Győri.