Anton Revický Filozof, prírodovedec a pedagóg. * 12.1.1713, Sátoraljaújhely (Maďarsko) † 15.12.1781, Budín      Narodil sa 12. januára 1713 v Sátoraljaújhelyi (Maďarsko). Od r. 1728 bol príslušníkom rehole jezuitov. Študoval na Trnavskej univerzite, kde získal doktorát z filozofie a teológie. Učil na jezuitských školách, prednášal na univerzite v Trnave. Od r. 1759 bol v Pešti predstaveným rehoľného domu, riaditeľom gymnázia a po rozpustení jezuitskej rehole duchovným (od r. 1773). Na konci života bol generálnym vojenským vikárom v Budíne.      Na trnavskej univerzite, kde okrem svetských a cirkevných dejín prednášal logiku, metafyziku, fyziku a matematiku, patril spolu s J. Ivančičom a A. Jaslinským k tým, čo začali vyučovať filozofiu po novom, na základe výsledkov moderných prírodných vied. Vo fyzike patril medzi tzv. neskorých karteziánov. Napísal knihu Elementa philosophiae naturalis. Prvá časť Všeobecná fyzika (1757) mala 323 strán, druhá – Špeciálna fyzika (1758) – 228 strán. Podľa Revického je pre fyziku typické praktické a evidentné poznávanie príčin a súvislostí medzi javmi, racionálne chápanie a prirodzený výklad prírodných javov. Základom fyziky je experiment. Revického výklad pojmov je viac kvalitatívny, iba v nevyhnutných prípadoch používa vzorce a elementárnu matematiku. Ako teológ často uprednostňoval Bibliu a cirkevné dogmy, dokonca aj pred vlastnými poznatkami. Kopernikovu heliocentrickú sústavu pokladal za možnú hypotézu.      Zomrel 15. decembra 1781 v Budíne.