Georg Rhaeticus
Matematik a astronóm.
* 16.2.1514, Feldkirch (Rakúsko)
† 4.12.1574, Košice
Narodil sa 16. februára 1514 vo Feldkirchu (Rakúsko). Matematiku a astronómiu študoval od r. 1532 na univerzite vo Wittenbergu, kde získal titul magistra (1535). Na svojej alma mater prednášal matematiku. V r. 1539 odišiel do Fromborku ku Kopernikovi, kde strávil dva roky. Potom sa vrátil, ale ako kopernikovec tu upadol do nemilosti a musel z univerzity odísť. Po pobyte v Norimbergu, Krakove a údajne aj v Moldavsku prežil posledné roky života v Košiciach. Na mladého Georga veľmi zapôsobil prvý Kopernikov náčrt heliocentrickej sústavy (Comentariolus, 1530), preto sa vydal za jeho autorom. Vo Fromborku sa dôkladne zoznámil s myšlienkami veľkého Poliaka. Ako prvý informoval svet o Kopernikovom systéme vo forme listu J. Schonerovi (Narratio de libris revolutionum Copernici, 1540). Na jeho naliehanie Kopernik dopracoval svoje hlavné dielo a Rhaeticus sa podstatným spôsobom zaslúžil o vydanie Obehov nebeských sfér (1543). Až do svojej smrti vlastnil Kopernikov rukopis. V Krakove konal astronomické pozorovania, venoval sa matematike i mineralógii. V posledných rokoch sa živil iba astrológiou a medicínou. Zomrel v Košiciach, podľa niektorých prameňov 4. decembra 1574, podľa iných 4. decembra 1576.
|