Ján Andrej Segner Fyzik, matematik, lekár, botanik. * 9.10.1704, Bratislava † 5.10.1777, Halle      Narodil sa 9. októbra 1704 v Bratislave. Študoval v Bratislave, Rábe a Debrecíne. V rokoch 1725–1730 medicínu, matematiku a fyziku v Jene. Po skončení štúdia v Jene sa vrátil do Bratislavy. Čoskoro dostal pozvanie do Debrecína, aby prijal miesto mestského lekára. Po roku odchádza do Jeny a viac sa do vlasti nevracia. V Jene začala jeho vedecká činnosť. Už v roku 1733 sa stal riadnym profesorom matematiky. Neskôr prijal pozvanie na Univerzitu do Göttingenu, kde riadil katedru matematiky, fyziky a chémie, ale súčasne prednášal na Lekárskej fakulte v Göttingene. V Göttingene pôsobil J. A. Segner dvadsať rokov. Toto obdobie predstavuje najplodnejší a najúspešnejší úsek jeho života. Zaoberal sa matematikou, všeobecnou fyzikou, optikou, hydraulikou, medicínou a botanikou. Najlepšie výsledky dosiahol v hydraulike, v teórii turbín (Specimen theoriae turbinum, Halle 1755). R. 1750 zhotovil tzv. Segnerovo koleso, reaktívny vodný motor, ktorého objav trvalo vošiel do dejín fyziky. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria: Machinae cuiusdam hydraulica theoria (Göttingen 1750) a Computatio formae atque virium machinae hydraulicae nuper descriptae (Göttingen 1750). Počas pôsobenia v Göttingene sa spriatelil s Eulerom, na ktorého odporúčanie sa stal J. A. Segner riadnym a čestným členom petrohradskej a berlínskej akadémie vied a londýnskej Kráľovskej spoločnosti. Pruský kráľ Fridrich II. mu priznal titul tajného radcu a súčasne uznal aj jeho uhorské šľachtické výsady. Záujmy J. A. Segnera boli značne všestranné, bol lekárom, astronómom, botanikom, matematikom, zaujímal sa o filozofiu, predovšetkým však bol významným fyzikom svojej doby. Segnerova vedecká činnosť je mimoriadne bohatá. Celkove publikoval okolo 80 diel.      Zomrel 5. októbra 1777 v Halle.