Akademik Štefan Schwarz Matematik. * 18.5.1914, Nové Mesto nad Váhom † 6.12.1996, Bratislava      Narodil sa 18. mája 1914 v Novom Meste nad Váhom. Po maturite r. 1932 na reformnom reálnom gymnáziu v rodnom meste vyštudoval v rokoch 1932–1936 matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pod vedením prof. K. Petra vypracoval dizertačnú prácu, ktorá bola podkladom udelenia titulu RNDr. r. 1939. Od 1. 10. 1937 bol asistentom matematického ústavu Karlovej univerzity v Prahe. V hektickej jari r. 1939 sa vrátil na Slovensko a od 1. 3. 1939 pôsobil na I. ústave matematiky Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave ako asistent, neskôr ako suplent. Od r. 1943 bol angažovaný aj na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) v Bratislave. V novembri 1944 bol deportovaný do koncentračného tábora, ktorý bol oslobodený v apríli 1945. Po návrate prevzal od r. 1946 ako prednosta vedenie I. Ústavu matematiky na SVŠT. V tom istom roku sa habilitoval na Prírodovedeckej fakulte SU prácou Teória pologrúp z r. 1943. R. 1947 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora na SVŠT. R. 1951 sa stal vedúcim celoškolskej katedry matematiky na SVŠT, z nej po reorganizácii roku 1961 vznikli katedry na jednotlivých fakultách. Na Elektrotechnickej fakulte SVŠT bol prof. Schwarz vedúcim katedry až do r. 1979.      Členom-korešpondentom ČSAV sa stal r. 1952, akademikom r. 1960, v SAV bol akademikom od vzniku tejto inštitúcie r. 1953. V rokoch 1965–1970 bol predsedom SAV a podpredsedom ČSAV. V Matematickom ústave SAV bol od r. 1964 externým riaditeľom, v rokoch 1982–1988 interným riaditeľom.      Na SVŠT pôsobil pedagogicky v rokoch 1939–1982. Prednášal mnohé matematické disciplíny: základné kurzy pre technikov, diferenciálne rovnice, teória funkcií komplexnej premennej, matematická fyzika, špeciálne prednášky z algebry a ďalšie. V prvom desaťročí existencie Prírodovedeckej fakulty UK navštevovali jeho prednášky aj poslucháči tejto fakulty, pre ktorých konal aj špeciálnu výučbu. Bol vynikajúcim a obľúbeným prednášateľom, ktorý ovládal zriedkavé umenie podať aj najzložitejšie výsledky zrozumiteľným a prístupným spôsobom. Jeho vedecké semináre boli miestom výchovy nových vedeckých kádrov. Pod jeho vedením vyrástlo 20 kandidátov vied, medzi nimi J. Bosák, J. Eliáš, J. Gruska, J. Ivan, V. Kolibiarová, B. Riečan, Z. Riečanová a ďalší významní slovenskí matematici. Veľkej obľube sa tešili voľné prednášky pre absolventov a učiteľov SVŠT, ktoré jednak približovali poslucháčom nové výsledky moderných matematických disciplín, jednak zásluhou širokého rozhľadu prednášateľa otvárali rozsiahle perspektívy aplikácií matematiky.      Vedecké dielo prof. Schwarza zahŕňa osem vydaní monografií a učebných textov, vyše stovky pôvodných vedeckých prác a zasahuje do takých disciplín, ako sú teória konečných polí, teória pologrúp, boolovské a stochastické matice, harmonická analýza a teória čísel. V teórii pologrúp zohral v svetových reláciách zakladateľskú rolu. Jeho teoretické výsledky našli uplatnenie v teórii automatov, teórii kódovania a kryptológie. Aplikovateľnosti jeho diela veľmi napomohol široký rozhľad v matematike a hlboké vzdelanie vo fyzikálnych a technických disciplínach, čo často dokumentoval aj v svojich prednáškach, keď použitie matematickej teórie demonštroval na príkladoch a problémoch z týchto oblastí. Dostával početné poz vania na zahraničné akcie a prednáškové pobyty, o. i. na dlhší prednáškový pobyt v USA. Odrazom jeho vedeckej aktivity bolo aj členstvo a predsedníctvo v mnohých riadiacich orgánoch vedy, redakčných radách popredných vede ckých a odborných časopisov. Bol spoluzakladateľom Matematicko-fyzikálneho časopisu SAV, ktorý sa transformáciou cez Matematický časopis na Mathematica Slovaca stal najvýznamnejším slovenským vedeckým matematickým časopisom, do r. 1990 stál na čele jeho redakčnej rady.      Ohlas jeho vedeckej, pedagogickej a organizačnej činnosti sa prejavil v početných vyznamenanich a oceneniach. Z najvýznamnejších hodno spomenúť Zlatú medailu SAV, Zlatú medailu UK, Zlatú medailu SVŠT, Zlatú čestnú plaketu ČSAV Za zásluhy o vedu a ľudstvo, Zlatú plaketu Bernarda Bolzana Za zásluhy o rozvoj matematických vied, čestnú plaketu C. F. Gaussa, Medailu J. A. Komenského, Zlatú čestnú plaketu Dionýza Štúra Za zásluhy v prírodných vedách a Národnú cenu SR.      V aktívnej vedeckej práci a v kontaktoch s vedeckou komunitou zotrvával do posledných týždňov svojho života.      Zomrel náhle 6. decembra 1996 v Bratislave.