prof. Ing. Aurel Stodola, Dr. h. c. Fyzik. * 11.5.1859, Liptovský Mikuláš † 25.12.1942, Zürich (Švajčiarsko)      Fyzik, technik, zakladateľ teórie parných a plynových turbín. Narodil sa 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. Ľudovú školu vychodil v Liptovskom Mikuláši, nemeckú reálku v Levoči, maturoval na maď. gymnáziu v Košiciach. Študoval na technike v Budapešti a od r. 1877 strojné inžinierstvo v Zürichu. Od r. 1880–1882 pracoval v Strojárňach štátnych uhorských železníc v Budapešti. V roku 1883 pokračoval v štúdiu na technike v Charlottenburgu a štúdiá ukončil v roku 1884 na parížskej Sorbone. Najprv nastúpil v roku 1884 ako inžinier do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol. v Prahe, potom prijal v roku 1892 pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom a zostal tam pôsobiť až do smrti. V svojej vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automat. regulácie strojov, položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopľňal. V spolupráci s chirurgom F. Sauerbruchom skonštruoval 1915 pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh. Najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Jeho vrcholné dielo Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen vyšlo v Berlíne r. 1903 a neskôr ho preložili do mnohých svetových jazykov. Postupne ho dopĺňal o nové poznatky a jeho šieste vydanie r. 1924 malo už rozsah 1 142 strán. V r. 1922 vyšlo v Berlíne jeho ďalšie významné dielo Dampf und Gas-Turbinen, v r. 1931 v Berlíne vyšlo Gedanken zu einer Weltanchauung vom Standpunkte des Ingenieurs, ktoré prepracoval a vydal v Zürichu 1937 pod názvom Die geheimnisvolle Naturweltanschauliche Betrachtung. Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity udelili A. Stodolovi najvyššie vyznamenania a hodnosti. V roku 1901 ho menovali za čestného doktora Zürišskej univerzity, v roku 1905 mu vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr.Ing.h.c. a o štyri roky aj technika v Zürichu. V 1908 bolo A. Stodolovi udelené najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov – Grashofova medaila a v 1940 ho Anglicko odmenilo zlatou medailou Jamesa Watta. Čestný doktorát mu udelila aj Nemecká technika v Brne a v roku 1929 i Pražské České vysoké učení technické. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied.      Zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Od roku 1989 pochovaný v Liptovskom Mikuláši.