František Xaver Zach Astronóm, matematik. * 7.6.1754, Bratislava † 2.9.1832, Paríž      Narodil sa 4. júna 1754 v Bratislave. Študoval Cisársku vojenskú akadémiu vo Viedni a po skončení štúdia dosiahol dôstojnícku hodnosť. Už ako dôstojník odišiel F. X. Zach študovať astronómiu do Anglicka. Doktorát získal na univerzite v Oxforde. V roku 1780 robil významné astronomické pozorovania, pozoroval opozíciu Marsu. V roku 1785 vstúpil do služieb rakúskej armády, odišiel do Londýna a v r. 1786 nastúpil v hodnosti podplukovníka do služieb Ernesta II., ktorý podporoval Zachov záujem o astronómiu a zveril mu stavbu hvezdárne pri Gothe. Od roku 1791 sa Zach stal jej riaditeľom. Vedecké práce z astronómie písal po nemecky, po latinsky a po francúzsky a publikoval ich od roku 1788 aj vo svojom časopise Allgemeine Geographische Ephemeriden, ktorý vychádzal vo Weimare. Pri pozorovaniach v Gothe sa zaoberal predovšetým pohybom Slnka. Výsledky pozorovaní vydal v samostatnej práci Novae et correctae tabulae motuum solis (Nové a opravené tabuľky pohybov Slnka), ktorá vyšla v roku 1792 v Gothe. Roku 1798 zorganizoval F. X. Zach vo svojej hvezdárni prvý medzinárodný astronomický kongres. Od roku 1800 začal vydávať mesačník so širším obsahovým zameraním – Monatliche Correspondenz zur Beförderung der Erd- und Himmelskunde, ktorý redigoval do roku 1827. Zachom vedená hvezdáreň na Seebergu pri Gothe si rýchlo získala vo vedeckom svete veľmi dobrú povesť a mnohí astronómovia z rozličných krajín sem prichádzali robiť pozorovania. F. X. Zach prežil potom určitý čas v Janove a aktívne sa zúčastnil na budovaní hvezdárne v talianských mestách Neapol a Lucca. Od roku 1813 sa F. X. Zach zdržiaval vo Švajčiarsku, najprv pôsobil v Ženeve, kde založil astronomické observatórium. Z tohto obdobia sú dôležité Zachove gravimetrické výskumy. Potom pôsobil v Elfenaube pri Berne a v roku 1827 odchádza do Francúzska, do Paríža. Rozsiahla bola spolupráca F. X. Zacha s viacerými hvezdármi svetového významu a to s M. Hellom, Jakovlevom, Bakuninom, Eulerom a kartografom Lipským. Uhorská akadémia vied ho v roku 1832 menovala in memoriam za svojho člena.      Zomrel 2. septembra 1832 v Paríži.