Ivan Branislav Zoch Polyhistor, fyzik. * 24.6.1843, Jasenova † 27.12.1921, Modra      Narodil sa 24. júna 1843 v Jasenovej na Orave v rodine evanjelického farára Ctiboha Zocha, ktorý patril k najznámejším Štúrovým spolupracovníkom. Ivan Branislav začína študovať na gymnáziu v Banskej Bystrici, prechádza do Těšína, Šoprone a po maturite v Levoči (1862) študuje na Technickej vysokej škole vo Viedni, neskôr na Univerzite v Erlangene, kde študuje velvedu (matematiku) a silozpyt (fyziku). V roku 1866 obhajuje doktorskú prácu.       Po skončení štúdia v r. 1866 bol zvolený za profesora na jediné slovenské gymnázium vo Veľkej Revúcej. S elánom dal sa do práce. Vybudoval na škole bohaté fyzikálno-chemické zbierky.       Už v prvom roku pobytu Zocha v Revúcej bol vyšetrovaný, ba i väznený. No najviac príkoria skúsil v poslednom roku jestvovania revúckeho gymnázia. Revúcki profesori boli bezdôvodne obviňovaní z činov, ktorých sa vôbec nedopustili. Márne sa bránili. Gymnázium vo Veľkej Revúcej po 12 rokoch jestvovania zatvorili (1874). Žiaci sa rozpŕchli a profesori ostali bez miesta.       Po zatvorení gymnázia bol krátky čas správcom Spárorezovej sudodielne v Krupine. Po zatvorení sudodielne živil sa príležitostnými prácami. V bezútešnom položení pozýva ho biskup Strossmayer zo Zagrebu za profesora na gymnázium do chorvátskeho Osijeku. Po obsadení Bosny a Hercegoviny Rakúskom v r. 1878 posiela ho vláda do Sarajeva, aby tam zriadil gymnázium. Po trojročnom pôsobení sa vracia do Osijeku, kde sa s veľkou energiou dáva do vydávania konverzačného chorvátskeho lexikónu. O 7 rokov neskôr odchádza za riaditeľa gymnázia do Petrinje, kde pôsobí 9 rokov až do svojho penzionovania. Za spolupráce s manželkou Milinou prekladá Kukučínov Dom v stráni do chorvátčiny.       Najnáročnejším dielom Zocha je Enciklopedija hrvatska I. a II., vyše 600 strán, vydávaná v Osijeku po zošitoch v rokoch 1885–1887. Podobné diela vtedy mali len Angličania, Nemci, Francúzi a Taliani.       Po príchode na gymnázium vo Veľkej Revúcej (1866) pracuje na učebnici fyziky. Po dvoch rokoch je hotová. V r. 1869 vychádza v Skalici prvá slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie....       Tento priekopnícky čin vtedy 25-ročného mladého slovenského profesora treba hodnotiť s vysokým uznaním. Physika má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré autor kreslí sám, aby tak znížil nakladateľské výdavky. Učivo je rozdelené do 146 článkov čiže paragrafov a tie zas patria do ôsmich oddielov.       Snáď najviac z celého diela môže prekvapiť stať o termoelektrických prúdoch našej Zeme. Podobne prekvapujúce je aj objasnenie vzniku severnej polárnej žiary.       Pri vytváraní slovenského fyzikálneho názvoslovia sa Zoch opiera o češtinu, ruštinu a latinčinu. Za vytvoreným názvom často uvádza jeho tvar v inom jazyku. Tým umožňuje čitateľovi orientáciu pri prvom stretnutí s novým názvom pojmu.       Pri celkovom zhodnotení Zochovej Physiky treba zdôrazniť nielen jej bezospornú prvotnosť, podloženú priekopní ckou terminologickou tvorivosťou, ale že aj jasným, zrozumiteľným a jednoduchým spôsobom podáva učivo, pričom čitateľa vie zaujať svojou vecnosťou, zaujímavým ilustrovaním teórie príkladmi z fyzikálneho diania okolo nás i pohotovými aplikáciami v najrôznejších životných podmienkach.       Jej priam e používanie v škole trvalo iba 5 rokov (1869–1874), lebo zatvorením troch slovenských gymnázií bola jej odňatá živná pôda školského upotrebenia. Počas 44 rokov bez jedinej strednej školy na Slovensku mnoho exemplárov Physiky sa zničilo a stratilo, takže vznik slobodnej Československej republiky prečkalo len málo výtlačkov tejto učebnice.       V r. 1873 vychádza ďalšia Zochova učebnica: Krátky návod k vyučovaniu v telocviku hlavne pre národnie školy. V tom istom roku vyšla i tretia Zochova učebnica Počiatky názornej merby. Ešte v r. 1871 napísal Zoch učebnicu: Psychológia, ktorá však ostala v rukopise.       Okrem učebníc Zoch napísal vyše 80 kratších prác z najrôznejších vedných a životných odborov.       Pozoruhodné výsledky svojich vedeckých výskumov uverejňoval vo svetových časopisoch. Poggendorffove Annalen der Physik und Chemie, ročník 1866 v 6. čísle zverejnili Zochovu prácu Zur Kenntniss der chemischen Harmonika, a zas v 8. čísle zverejnili Zochovu dizertačnú prácu Über ein Verfahren zur Messung der Schallgeschwindigkeit in Gasen. Obhájením druhej práce po dokončení štúdia na Univerzite v Erlangene získal doktorát. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1867 vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Na Svetovej výstave vo Viedni vystavoval Model kachiel na povetrnie kúrenie a Nového spôsobu Dzierzonák.      Zomrel 27. decembra 1921 v Modre.