prof. RNDr. Ján Fischer Fyzik. * 5.5.1905, Martin † 4.2.1980, Bratislava      Narodil sa 5. mája 1905 v Martine. Po maturite na martinskom gymnáziu (1923) vyštudoval matematiku a fyziku na Karlovej univerzite v Prahe (1928). Za podpory štátu a Matice slovenskej absolvoval v rokoch 1928–1931 študijný pobyt u prof. Gregora Wentzela na univerzite v Zürichu. Tu napísal dve práce, ktoré boli uverejnené v najvýznamnejšom fyzikálnom časopise Annalen der Physik a dodnes patria do zlatého fondu svetovej fyziky. Medzi prvými v nich metódami kvantovej mechaniky riešil problém interakcie žiarenia s atómami, menovite fotoefekt a Comptonov jav. Za tieto práce získal titul doktora filozofie i cenu zürišskej univerzity (1931).      Po návrate do vlasti sa však pre mladého nádejného vedca nenašlo miesto na nijakej vysokej škole, a tak pôsobil na rôznych stredných školách, napr. v rokoch 1937–1939 pôsobil na učiteľskom ústave v Leviciach a v Novej Bani. Keď aj na Slovensku začali platiť v roku 1940 rasové zákony, Ján Fischer, nositeľ zlatej medaily zürišskej univerzity, prvý slovenský teoretický fyzik, bol prepustený zo štátnej školskej služby a stal sa výpomocným učiteľom na židovskej ľudovej škole v Michalovciach. V roku 1942, v čase deportácií židov, predsa len svitol Jánovi Fischerovi lúč nádeje. Vďaka úsiliu dr. Štefana Rakovského, pokrokovo zmýšľajúceho riaditeľa Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici, dalo Ministerstvo školstva a národnej osvety súhlas, aby J. Fischer pôsobil na tomto ústave ako výpomocný učiteľ. V Banskej Bystrici zastihlo Jána Fischera Slovenské národné povstanie. Vtedy pracoval na Povereníctva školstva, kde mal na starosti likvidáciu platov profesorov stredných a odborných škôl. Po potlačení odboja odišiel spolu so svojou rodinou do partizánskej obce Kalište.      Po oslobodení pôsobil J. Fischer až do skončenia školského roku 1944/45 ako profesor na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici a v nasledujúcom školskom roku na učiteľskom ústave. Začiatkom školského roku 1946/47 odišiel na cvičné gymnázium do Bratislavy, kde pôsobil ako cvičný profesor a od 1. februára 1948 zastával aj funkciu dočasného riaditeľa. V tomto období súčasne pôsobil na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity, kde prednášal Základy mechaniky a viedol Metodické cvičenia z fyziky.      1. septembra 1950 J. Fischer prechádza na Prírodovedeckú fakultu natrvalo. Stáva sa odborným asistentom a zastáva funkciu tajomníka Katedry fyziky. Po odchode prof. Viléma Kunzla do Prahy Jána Fischera vymenovali roku 1954 za vedúceho Katedry fyziky Prírodovedeckej fakulty UK a za zástupcu docenta. Neskôr sa stal docentom (1956) a aj profesorom (1965). Počas pôsobenia na PFUK Dr. Fischer nadviazal na svoje staršie práce a so spoluautormi uverejnil niekoľko článkov o Comptonovom jave vo vyšších hladinách vodíkového atómu. Väčšinu svojho času však venoval pedagogickej a organizačnej činnosti a vydávaniu učebných pomôcok pre študentov. Okrem 10 vedeckých prác napísal 5 skrípt. Po rozdelení Katedry fyziky na tri pracoviská (1961) sa Ján Fischer stal vedúcim Katedry teoretickej fyziky a túto funkciu zastával až do odchodu do dôchodku v r. 1975. Okrem toho bol aj riaditeľom Ústavu fyziky PFUK (1957–1967) a v rokoch 1956–1959 zastával funkciu prodekana Prírodovedeckej fakulty UK. Aj po odchode do dôchodku prof. Fischer prednášal ako externista.   & ;nbsp;  Ján Fischer právom patrí medzi zakladateľské osobnosti slovenskej teoretickej fyziky. Nielenže bol prvým slovenským teoretikom, ale veľký význam treba pripísať skutočnosti, že v čase, keď viedol katedru, dosiahla teoretická fyzika na bratisl avskej univerzite i na celom Slovensku úroveň porovnateľnú s úrovňou vo vyspelých krajinách.      Zomrel 4. februára 1980 v Bratislave.