Ivan Györffy Pedagóg. * 28.12.1830, Mözö Mocson (Maďarsko) † 16.6.1883, Ostrihom (Maďarsko)      Narodil sa 28. decembra 1830 v Mözö Mocsoni v župe Kolozs. Štúdium na gymnáziu ukončil v Kluži. Po zložení učiteľských skúšok získal diplom od cisársko-kráľovského miestodržiteľa v Nagy Szébeni. Po troch rokoch ho pozvali do Gyula Fehérváru za zbormajstra biskupskej katedrály. Tam pôsobil sedem rokov ako organista. R. 1862 ho v Zante (Juhoslávia) zvolili za profesora. Svoju rozsiahlu literárnu činnosť začal r. 1862 v novinách Katholikus Néplapban (K výchove náboženskej morálky katolíckej mládeže) a pokračoval vo viacerých ďalších novinách.      R. 1867 ho ostrihomský prímas Simor pozval do Ostrihomu, kde sa stal prímaským hlavným učiteľom cvičnej školy. Túto školu často vyhľadávali i zahraniční záujemcovia. V Ostrihome zriadil a viedol verejnú knižnicu so 4 000 zväzkami. Jeho jazykovedná zbierka urobila veľkú službu maďarskej jazykovede. Györffy patrí medzi zakladateľov Eötvösovho kolégia a je spoluautorom Maďarskej encyklopédie.      Napísal 4 učebnice pre ľudové školy – do slovenčiny ich preložil Andrej Kubina – 1. Zemepisná knižôčka, 2. Dejepis Uhorskej krajiny, 3. Prírodopis, 4. Silozpyt s počiatkami lučby.      V roku 1879 na celoštátnej výstave kníh v Székesfehérvári jeho učebnice a učebné pomôcky získali bronzovú medailu.      Zomrel 16. júna 1883 v Ostrihome.