Emil Herrmann Strojný inžinier. * 13.11.1840, Dognecea (Rumunsko) † 22.4.1925, Budapešť (Maďarsko)      Narodil sa 13. novembra 1840 v Dognecea. Svoje inžinierske vzdelanie získal na viedenskej, resp. budapeštianske technike a na banskoštiavnickej akadémii, kde napokon v r. 1867–1902 aj pôsobil, od r. 1872 ako profesor. Okrem technických predmetov prednášal aj matematiku, deskriptívnu geometriu, teoretickú mechaniku a náuku o pevnosti. Bol jedným z hlavných realizátorov tzv. Farbakyho reformy, ktorá o. i. zvýšila náročnosť matematicko-fyzikálnej a vôbec teoretickej prípravy na akadémii. Mal mimoriadne rozsiahlu odbornú aj publikačnú činnosť predovšetkým v oblasti technických aplikácií termodynamiky a náuky o pevnosti. Tlačou vyšli aj viaceré jeho prednášky na akadémii, napr. technická mechanika, náuka o pevnosti, v nemčine vydal kompendium mechanickej teórie tepla. Napísal aj kratšiu prácu o použití logaritmického pravítka.      Zomrel 22. apríla 1925 v Budapešti.