Andrej Jaslinský Fyzik a filozof. * 1.9.1715, Svinica (okr. Košice) † 1.1.1784, Rožňava      Narodil sa 1. septembra 1715 v Svinici (okr. Košice). Na univerzite v Košiciach, na Trnavskej univerzite a vo Viedni študoval teológiu, filozofiu a fyziku. Začínal ako kazateľ vo Varaždíne. Neskôr sa stal profesorom filozofie a prefektom seminára vo viedenskom Pázmáneu. Pôsobil tiež ako profesor fyziky a filozofie na trnavskej univerzite. Roku 1771 sa stal posledným rektorom univerzity pred jej presťahovaním z Trnavy do Budína. Na konci života sa stal kanonikom v Rožňave (od r. 1773).      Andrej Jaslinský patrí medzi profesorov Trnavskej univerzity, ktorí po reforme vysokoškolského štúdia, nariadenej výnosom Márie Terézie z r. 1753, začali prednášať namiesto Aristotelovej Newtonovu fyziku. Vo svojej vysokoškolskej učebnici Institutiones physicae (1756), ktorá mala tradičné dve časti Physica generalis a Physica particularis, odsudzuje scholastiku ako nevedeckú, odmieta peripatetickú Aristotelovu fyziku a Ptolemaiov systém. Propaguje princípy newtonovskej fyziky, hoci sa v jeho diele prelínajú s myšlienkami Reného Descartesa. Vyzdvihuje Kopernikov systém, aj keď ho pokladá iba za hypotézu.      Jaslinský bol zastáncom atomizmu francúzskeho filozofa Gassendiho, ale namiesto termínu atóm používal pomenovanie korpuskula. Podľa neho sú atómy veľmi malé, jednoduché a nedeliteľné telieska, ktoré nemožno zničiť a z ktorých sa skladajú väčšie telesá. Uznával poznateľnosť sveta a za zdroj poznania pokladal zmyslovú skúsenosť. Ako jezuita sa usiloval dať nové vedecké poznatky do súladu s autoritou cirkvi a svätých otcov. Atómy sú podľa neho nezničiteľné preto, lebo sú výsledkom stvorenia a zničiť ich môže len ich tvorca Boh tak, že ich premení na nič. Rovnako zákony pohybu a prírodné zákony sú normy, ktoré dal stvoriteľ svetu, aby sa podľa nich riadil.      Zomrel 1. januára 1784 v Rožňave.