Štefan Anián Jedlík Fyzik. * 11.1.1800, Zemné (okr. Nové Zámky) † 13.12.1895, Győr (Maďarsko)      Narodil sa 11. januára 1800 v Zemnom (okr. Nové Zámky). Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Trnave (1810–1813) a v Bratislave (1814–1817) a po vstupe do benediktínskeho rádu (1817) pokračoval v štúdiách na rádovom lýceu v Győri (1817–1820) a v Pannonhalme (1820–-1822, 1823–1825), kde študoval teológiu. Medzitým v r. 1822 získal doktorát filozofie na peštianskej univerzite a v školskom r. 1822/23 vyučoval na benediktínskom gymnáziu v Győri. V r. 1825 ho vysvätili za kňaza, celý svoj aktívny život však pôsobil ako profesor fyziky: v r. 1825–1831 na rádovom lýceu v Győri, 1831–1840 na kráľovskej akadémii v Bratislave a napokon v r. 1840–1878 na peštianskej univerzite. Po svojom odchode na dôchodok žil v rádovom dome benediktínov v Győri. V r. 1848/49 bol dekanom filozofickej fakulty a r. 1863/64 aj rektorom univerzity. Od r. 1858 bol riadnym, od 1873 čestným členom Uhorskej akadémie vied.      Bol vynikajúcim, vedecky aktívnym experimentálnym fyzikom a konštruktérom prístrojov, ktorý svojimi výsledkami najmä v oblasti skúmania elektromagnetických javov sa zaradil medzi najvýznamnejších vedcov 19. storočia. O svojich experimentoch len pramálo publikoval a väčšinu svojich prístrojov skonštruoval len ako demonštračné pomôcky, čím jeho objavy zostali väčšinou nepovšimnuté. Dokázateľne už v r. 1827–1829, ako prvý na svete skonštruoval model elektromotora, v ktorom pevnú aj otáčajúcu časť tvorili elektromagnety. Jeho „elektromagnetický rotor“ bol priekopnícky aj použitím ortuťového komutátora. V r. 1842 použil podobný motorček na pohon vozíka pohybujúceho sa na koľajniciach. V r. 1861, teda aspoň päť rokov pred Wernerom Siemensom popísal a použil princíp samobudenia na dyname vlastnej konštrukcie. Úspešne sa zaoberal aj konštruovaním galvanických článkov a akumulátorov, pri ktorých aplikoval niekoľko pôvodných konštrukčných prvkov, napr. sieťovú elektródu. Jeho batérie leydenských fliaš (neskôr rúrkových kondenzátorov vlastnej konštrukcie) boli prístrojmi na výrobu elektrických iskier extrémne veľkých dĺžok. Použil v nich zapojenie (1863), ktorého princíp multiplikácie sa dodnes využíva v technike vysokých napätí. Unikátne parametre mali aj jeho prístroje na rezanie optických mriežok. Š. A. Jedlik skonštruoval ešte celý rad elektrotechnických a iných fyzikálnych prístrojov a demonštračných pomôcok. Medzi jeho skoré vynálezy patrilo aj zariadenie na výrobu sódovej vody, ktoré sa stalo základom prvého takto zameraného podniku v Uhorsku v r. 1841 a bolo tak jediným Jedlikovým vynálezom, ktorý ešte počas jeho života našlo priemyselné uplatnenie.      Zomrel 13. 12. 1895 v Győri.