Václav Votruba Fyzik. * 19.12.1909, Slavětín n/Ohří, okr. Louny † 11.9.1990, ???      Narodil sa 19. decembra 1909 v Slavětíne n/Ohří, okr. Louny. Matematiku a fyziku študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe (1928–1933), kde získal aprobáciu na vyučovanie oboch predmetov (1933). Po skončení štúdia až do r. 1941 pôsobil na pražských stredných školách a súčasne bol vedeckým pomocníkom na Ústave teoretickej fyziky PFKU. Za protektorátu bol úradníkom v Ústrednom meteorologickom ústave v Prahe (1941–1943), učil na reálke (1943–1944) a napokon bol totálne nasadený na stavbe vinohradského tunela. Po oslobodení suploval prednášky a cvičenia za zosnulého prof. Závišku.       V r. 1945 získal doktorát prírodných vied. V šk. r. 1946/47 absolvoval študijný pobyt na univerzite v Zürichu u prof. W. Pauliho a prof. G.  Wentzela. V r. 1950 sa habilitoval a r. 1954 bol vymenovaný za profesora teoretickej fyziky. V r. 1952 prednášal kvantovú mechaniku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po založení SÚJV v Dubne bol zvolený za zástupcu riaditeľa a podstatne prispel k formovaniu medzinárodného kolektívu i k vybaveniu ústavu. Zaslúžil sa tiež o nadviazanie spolupráce SÚJV s CERN v Ženeve. Počas pobytu v Zürichu ako prvý na svete vyriešil problém vzniku dvojice elektrón-pozitrón pri dopade fotónu na elektrón. Neskôr vyslovil predpoklad, že mezóny pí môžeme chápať ako tri nábojové stavy jednej častice s izotopickým spinom 1 (1952). Okrem toho využil algebru izotopického spinu na systematizáciu elementárnych častíc. Prof. Votruba sa právom pokladá za zakladateľa teórie elementárnych častíc v Československu. Prispel tiež k vzniku výbornej školy z tohto odboru na Slovensku, pretože viedol ako školiteľ nestora slovenských teoretikov M. Petráša.      Zomrel 11. septembra 1990.